Antika na Facebooku

Antika funguje také na Facebooku. Vedle upozornění na nové články zde naleznete novinky a zajímavosti o antické době, dnešní odkazy na staré Řecko a Řím i další věci, které se na web nehodí nebo nevejdou. Stránky naleznete zde.

 

 


Přesun stránek

Stránky byly přesunuty na adresu s zde jsou také publikovány nové články: http://www.antickysvet.cz

 

 

> bitvy

Bitva u Metauru 207 př. n. l.

29.12.2005 - Miroslav Duračinský

foto

Po desiatich rokoch 2. punskej vojny zostával súboj dvoch mocných miest ešte stále nerozhodný, avšak v poslednom období sa Šťastena usmievala častejšie na rímsku stranu. Hannibal sa dostal v Itálii do defenzívy. Rimania znovudobyli mestá Capua a Tarentum. Na Sicílii dobyli Rimania Syrakúzy a po dobytí Agrigenta vypudili Kartágincov z ostrova, z ktorého rímske loďstvo začalo podnikať výpady do Afriky. Na Východe získali Rimania za spojencov Aitolský spolok a pergamského kráľa Attala I. a títo zamestnali macedónskeho kráľa Filipa V. vojnou v Grécku, takže nemohol poskytnúť pomoc svojmu spojencovi Hannibalovi v Itálii. V Hispánii Publius Cornelius Scipio dobyl hlavný oporný bod punskej moci v oblasti Nové Kartágo (Carthago Nova, dnešná Cartagena) a porazil Hasdrubala Barcu pri Beacule.

Za tejto situácie sa stretli traja kartáginskí velitelia v Hispánii - Hasdrubal, syn Gisgonov, Hasdrubal a Mago, bratia slávneho Hannibala Barcu. Postavenie Punov v Hispánii sa im zdalo byť vážnym. V dôsledku oslabenia moci Kartága prešli mnohé iberské kmene na rímsku stranu. Iberskí vojaci v službách Kartága začali húfne opúšťať svoje oddiely a pridávať sa k Rimanom. Dohadujúc sa, ktoré časti Hispánie ešte zostali Kartágu verné, súdil Hasdrubal, syn Gisgonov, že juhozápad krajiny zostal ešte Kartágincom verný. Hasdrubal Barcas a Mago však už Iberom vôbec nedôverovali. Aby zabránili dezerciám iberských žoldnierov, má Hasdrubal Barcas odviesť vojsko zložené z iberských vojakov ďaleko od ich domoviny. Má prekročiť Pyreneje, tiahnuť cez Galiu a po stopách svojho brata prejsť Alpy a previesť vojsko do Itálie, kde sa má spojiť s Hannibalom a spoločne majú rozhodnúť vojnu v prospech Kartága. Hasdrubal, syn Gisgonov, má prevziať zvyšok vojska, stiahnuť sa na juhozápad krajiny a vyhýbať sa priamemu stretu so Scipiom. Len numidskí jazdci pod Masinissovým velením majú tiahnuť Hispániou, prinášať pomoc spojencom a pustošiť územie nepriateľa. Mago sa má prepraviť na Baleáry a naverbovať za žold pomocné zbory na doplnenie vojsk. Hrá sa vabank, v banku pre víťaza je hegemónia v západnom Stredomorí...

A tak prekročilo Hasdrubalovo vojsko Pyreneje a vstúpilo do Galie. Ich postup Galiou je zahalený tajomstvom, keďže ho historici tých čias podrobnejšie nezaznamenali. Pravdepodobne postupoval po Hannibalových stopách, prekročil Rhônu a smeroval k Alpám. Hoci je trasa a aj priebeh postupu nejasný, vieme zo záznamov antických historikov, že Hasdrubal bol medzi Galmi pomerne úspešný pri verbovaní nového mužstva. Keďže mu zima zabránila v prekročení Álp, prezimoval so svojim vojskom v roku 208 pnl. v Galii.

Rimanom toto Hasdrubalovo ťaženie nezostalo utajené. Poplašné správy z Hispánie potvrdili aj rímski spojenci z Massilie, ktorí využívali pre získanie informácií svoje kontakty s galskými náčelníkmi. V správach hlásia neustále posilňovanie Hasdrubalovho vojska. Rím je znepokojený vývojom situácie. Ešte stále sa im nepodarilo poraziť jedno punské vojsko v Itálii, tak čo by si potom počali, keby sa toto dosiaľ neporazené vojsko spojilo s druhým punským vojskom, na ktorého čele stál muž, ktorý im naháňal podobnú hrôzu ako Hannibal? Senátu je vec jasná. Je nutné za každú cenu zabrániť spojeniu Hasdrubala s Hannibalom. A tak boli úlohy pre novozvolených konzulov Gaia Claudia Nera a Marca Livia Salinatora rozdelené tak, aby bolo možné postupovať súčasne voči obom punským vojskám a zabrániť tak ich spojeniu. Marcus Livius Salinator sa mal na severe postaviť proti Hasdrubalovi a Gaius Claudius Nero sa mal na juhu postaviť proti Hannibalovi a zabrániť mu, aby vytiahol svojmu bratovi v ústrety. Obavy v Ríme zväčšilo písomné hlásenie z Galie, podľa ktorého Hasdrubal začal prechod Álp a v Ligúrii vypukli pri správach o jeho ťažení nepokoje. Za tejto situácie sa obaja konzuli vydali z Ríma k svojim vojskám.

Hasdrubal totiž hneď, ako mu to príroda umožnila, začal pochod cez Alpy. Všetko sa mu pritom darilo rýchlejšie než jeho bratovi, rýchlejšie než ktokoľvek čakal. Galské kmene v alpskej oblasti ho prijali priateľsky a darilo sa mu medzi nimi verbovať veľké množstvo žoldnierov. Obyvateľstvo si už uvedomilo, že táto armáda sem netiahne, aby bojovala proti nim. Zvesti o bojoch v Itálii ich presvedčili, že Alpy majú iba tranzitnú úlohu, a tak Hasdrubalovi, na rozdiel od jeho brata, v ceste nebránili. Hasdrubalovou výhodou tiež bolo, že už tiahol pre Punov známym územím, keďže postupoval po Hannibalových stopách. A tak sa po rýchlom a bezproblémovom prechode Álp objavil Hasdrubal v Itálii a velil ešte väčšiemu vojsku, než mal pred vstupom do týchto veľhôr. Jeho postup zadržala až Placentia (dnešná Piacenza), ktorú začal obliehať.

Zatiaľ sa konzul Claudius dostal k svojmu vojsku na juhu Itálie. Bol odhodlaný nepustiť Hannibala z očí a zabrániť mu v tom, aby sa pokúsil vyraziť za svojim bratom na sever. Hannibal so svojim vojskom vyrazil z Bruttia k mestečku Grumentum v Lukánii a Gaius Claudius Nero ho nasledoval. V šarvátke, ktorá sa rozpútala, mali navrch Rimania. Aby sa Hannibal zbavil konzulského vojska, opustil so svojou armádou v noci tábor, pričom v ňom zanechal zapálené ohne a aj oddiel Numidov, aby sa ukazovali a miatli Rimanov. Keď sa rozodnilo, tak sa Numiďania ukazovali na opevnení, a tak sa im darilo po nejaký čas klamať nepriateľa. Neskôr však nasadli na kone a dostihli ostatné kartáginské vojsko. Keď Rimania zbadali, že v punskom tábore sa už nikto neukazuje, a že tam panuje úplné ticho, vyslali do tábora zvedov a po zistení, že im Hannibal ušiel, obsadili tábor. Nasledujúci deň ho začali prenasledovať. Hannibala dostihli pri Venusii, kde sa strhla ďalšia šarvátka. Kartáginci potom zamierili k Metapontu, kde posilnili svoju armádu o ďalšie vojenské zbory a odtiahli späť k Venusii a odtiaľ postúpili do Canusia. A Rimania ich neustále nasledovali.

Hasdrubal medzitým prestal obliehať Placentiu a poslal poslov na juh Itálie s listom pre svojho brata. Tí prekĺzli pomedzi nepriateľov a prešli celým polostrovom až na spodok "italskej čižmy." Ako sledovali Hannibalov postup k Metapontu, dostali sa neznalí krajiny do Tarenta, kde ich zajali rímski vojaci. Predviedli ich pred propraetora Quinta Claudia, ktorý ich nakoniec pod hrozbou mučenia prinútil prezradiť ich poslanie. Zajatých poslov spolu s ešte zapečateným listom nechal odviesť ku konzulovi Claudiovi. Po prečítaní listu, v ktorom Hasdrubal písal bratovi, že sa stretnú v Umbrii, dospel konzul Claudius k úvahe, že teraz nie je vhodný čas, aby sa každý konzul "hral na svojom piesočku." Súdil, že je potrebné niečo podniknúť. Niečo odvážne a neočakávané. Niečo, čo by mohlo zmeniť celú situáciu v Itálii. Poslal list do Ríma senátu a oboznámil ich so svojimi plánmi. Zo svojho vojska si vybral spomedzi tých najzdatnejších 6000 pešiakov a 1000 jazdcov. Prehlásil, že chce prepadnúť jednu punskú posádku v Lukánii. Tábor opustil v noci, avšak obrátil svoj pochod na sever.

Medzi senátormi vyvolal plán Gaia Claudia zdesenie. Nevedeli, čo si majú o tomto odvážnom konzulovom kúsku myslieť. Poukazovali na to, že ponechal tábor v samotnej blízkosti Hannibala bez velenia a oslabený o tých najudatnejších bojovníkov. Všetko zabezpečil len klamaním nepriateľa. Čo ak Hannibal vyrazí s celým vojskom za konzulom? Alebo čo ak sa rozhodne napadnúť v tábore ponechané oslabené vojsko? Spomienky na predchádzajúce pohromy v tejto vojne ich desili. Svoje obavy ešte zväčšovali tým, že považovali nepriateľské vojská za omnoho väčšie, než v skutočnosti boli. Takto znepokojení očakávali ďalší vývoj udalostí...

Zatiaľ konzul Claudius mieril so svojimi mužmi do tábora svojho spolukonzula Livia, ktorý ležal pri meste Sena. Pochod bol rýchly a konzul rozšíril svoje zbory o ďalších dobrovoľníkov, ktorí sa mu po ceste hlásili. Do tábora pri Sene boli vyslaní poslovia, aby zistili, či si Livius praje, aby prišli tajne, vo dne alebo v noci a či sa majú usadiť v tom istom tábore alebo si majú vybudovať tábor vlastný. Bolo im oznámené, že majú do tábora vtiahnuť v noci a tajne. Konzul Livius vydal rozkaz, aby vojakov jeho spolukonzula umiestnili po už postavených stanoch, a aby v žiadnom prípade tábor nerozširovali. Kartáginci sa o príchode konzula Claudia s jeho mužstvom nesmeli predčasne dozvedieť. A tak, aby sa zachovalo utajenie celej operácie, zastavil Claudius svoj pochod pred Senou a chránený horami vyčkal na noc, aby mohol nepriateľom nepozorovaný vstúpiť do tábora.

Neďaleko rímskeho tábora pri Sene táboril so svojim vojskom Hasdrubal. Rimania po príchode konzula Claudia usporiadali vojnovú poradu, na ktorej sa radili o ďalšom postupe proti nepriateľovi. Názor väčšiny prítomných bol, aby sa bitka odložila. Poukazovali na to, že Claudiovo vojsko si potrebuje po rýchlom a dlhom pochode oddýchnuť. Avšak konzul Claudius žiadal, aby bola bitka vybojovaná, čo najskôr. Veď nemôže trvať dlho, aby si Hannibal nevšimol túto lesť. Je potrebné zničiť Hasdrubalovo vojsko skôr, než sa vydá Hannibal na pochod a následne sa vrátiť do Apúlie. Odkladaním sa len poskytuje nepriateľovi čas. Okamžite sa musí zviesť bitka a využiť omyl nepriateľov, ktorí dosiaľ nemajú potuchy o tom, že proti nim stojí silnejší súper. A tak padlo rozhodnutie, aby bolo dané znamenie a vyviesť vojsko z tábora do bitky.

Proti rímskemu vojsku sa postavili kartáginské šíky. Hasdrubal spolu s niekoľkými jazdcami vyšiel pred šík, aby si prezrel nepriateľa z väčšej blízkosti. Niečo sa mu zdalo na rímskom vojsku podozrivé. Ich počet sa mu zdal väčší. Urýchlene vydal rozkaz k ústupu do tábora a tak došlo k odloženiu bitky. K rímskemu táboru vyslal zvedov, ktorí mali celú vec preskúmať. Po ich hlásení bol na rozpakoch. Tábor nebol zväčšený, avšak v konzulovom tábore bolo dané znamenie poľnicou až dvakrát. Z toho usúdil, že proti nemu stoja obaja konzuli. Ako sa však jeden z nich mohol striasť Hannibala? Hasdrubala ani nenapadlo, že by sa jeho brat mohol v tejto dôležitej situácii nechať oklamať. Dospel k presvedčeniu, že Hannibala musela od pochodu odradiť dáka vážna porážka. Čo ak prišiel neskoro a celá vojna v Itálii je už rozhodnutá? Skľučovaný týmito otázkami opustil Hasdrubal v noci tábor rozhodnutý nečakať na brata a vydať sa na juh. Za zmätku nočného pochodu ho však jeho sprievodcovia opustili. Nepoznajúc krajinu nariadil Hasdrubal vojakom pochodovať popri rieke Metaurus, až kým im denné svetlo neukáže miesto vhodné na prebrodenie rieky. Vojsko tak pokračovalo v bludnom pochode popri ohyboch kľukatého Metauru, avšak čím viac sa vzďaľovalo od mora, tým strmšie brehy mala rieka, a tak nemohli nájsť žiadne miesto, na ktorom by mohli Metaurus prebrodiť. Týmto blúdením zmarili celý deň a dali tak nepriateľovi príležitosť, aby ich mohol stíhať.

Ako prví dostihli kartáginský voj rímski jazdci na čele s konzulom Claudiom. Nasledoval ho praetor Lucius Porcius Licinus s ľahkoodencami. Rimania začali zo všetkých strán napádať nočným pochodom unavených Punov, čo viedlo k tomu, že Hasdrubal zastavil ďalší postup a nariadil vybudovať na brehu rieky tábor. Avšak v tejto chvíli dorazil konzul Livius s jadrom vojska pripraveným k bitke. Hasdrubal vidiac, že zrážka je nevyhnutná, zanechal opevňovanie tábora a zoradil svoje šíky proti nepriateľovi. Rimania mali 35000 - 40000 mužov. Gaius Claudius velil na pravom krídle, Lucius Porcius velil stredu bitevnej línie a Marcus Livius rímskemu ľavému krídlu. Kartáginské sily, ktoré mali asi 30000 mužov, rozostavil Hasdrubal tak, že do prvej rady umiestnil slony (podľa Polybia ich mal desať). Proti Claudiovi postavil Galov, o ktorých si myslel, že svojim telesným vzrastom naženú Rimanom strach. Ligurov umiestnil do stredu za slony sám zaujal pozíciu proti Marcovi Liviovi na čele iberských žoldnierov, na ktorých sa najviac spoliehal.

Kartáginské šíky boli roztiahnuté, ale nemali dostatočnú hĺbku. Galské oddiely využili terénnu výhodu a opreli svoje postavenie o vyčnievajúci kopec. Rímske pravé krídlo sa tak ocitlo v nevýhodnom postavení a nebolo schopné ľavé kartáginské krídlo priamo poraziť, ale ani ho obísť a napadnúť Galov z boku alebo z tylu. Na druhom krídle sa medzi Liviovými oddielmi a Hasdrubalovými Ibermi strhla krvavá bitka. Proti Liviovi sa tiež obrátili slony, ktorých prvý nápor spôsobil v rímskych radoch chaos. Avšak ako boj postupoval, zranené a hlukom bitky zmätené slony sa už nedali ovládať a pôsobili škodu na oboch stranách. Šesť spomedzi desiatich Hasdrubalových slonov bolo preto zabitých svojimi vodičmi. Vodiči so sebou nosili tesárske dláto s kladivom, a keď sa slony začali rútiť do vlastných radov, vrazil vodič dláto medzi uši slona a týmto spôsobom ho usmrtil. Tento postup mal ako prvý zaviesť práve Hasdrubal. Keď konzul Claudius videl, že kvôli terénu nie je možné na tomto mieste nepriateľa poraziť, stiahol niekoľko oddielov z pravého krídla. Poza rímsky šik ich potom odviedol na ľavé krídlo a udrel do boku a tylu nepriateľa. Týmto manévrom Kartágincov dokonale prekvapil a rozhodol bitku. Iberi a Liguri sa urputne bránili, boli však krvavo masakrovaní. Keď sa rímsky útok dostal až ku Galom, tak tí sa ani nezmohli na poriadny odpor. Hasdrubal sa snažil udržať punskú líniu, avšak vidiac, že bitka je prehraná, nechcel viac zostať nažive. Naposledy bol videný, ako sa vrhol doprostred rímskeho šíku. Tam v boji padol. V bitke padlo asi 20000 mužov na strane Kartágincov (aj keď historik Livius píše až o 56000 mŕtvych Kartágincoch, ale toto vysoké číslo sa dá asi pripísať tomu, že čerpal zo starších diel rímskych historikov - analistov, z ktorých mnohí mali tendenciu počty padlých nepriateľov veľmi preháňať). Rimania podľa Polybia stratili 2000 mužov, podľa Livia 8000 mužov. Punské vojsko bolo úplne zničené. Rimania to považovali za pomstu za Cannae. Bolo ukoristené veľké množstvo zlata a striebra (podľa Polybia bola do štátnej pokladne odovzdaná hodnota tristo talentov) a bolo oslobodených okolo 4000 zajatých rímskych občanov. Ako korisť tiež získali štyri slony, ktoré našli po bitke opustené svojimi vodičmi. Po tejto bitke mali byť Rimania už tak presýtení zabíjaním, že keď konzulovi Liviovi hlásili, že Galov a Ligurov, ktorí ušli z bitky, je možné jazdou dostihnúť a zničiť, tak to odmietol s tým, že nech zostane nažive aspoň niekto, kto by mohol zvestovať medzi nepriateľmi toto veľké rímske víťazstvo.

Konzul Claudius sa so svojim mužstvom vydal hneď tej noci na pochod a rýchlo postupoval do Apúlie. Za šesť dní dorazil do tábora k svojmu vojsku. Po svojom príchode prikázal Gaius Claudius pohodiť Hasdrubalovu hlavu pred nepriateľský tábor. Poslal tiež dvoch afrických zajatcov za Hannibalom, aby mu oznámili túto hroznú porážku. Hannibal skľúčený žiaľom vraj mal vyhlásiť: "Teraz poznávam budúci osud Kartága." Následne sa stiahol so všetkými svojimi silami do Bruttia.

Správam o víťazstve pri Metaure spočiatku v Ríme odmietali uveriť. Po úradnom potvrdení správa o veľkom víťazstve zavládlo v celom meste nadšenie. Senát nariadil usporiadať trojdňové ďakovné slávnosti. Gaius Claudius Nero a Marcus Livius Salinator neskôr slávili za víťazstvo pri Metaure triumf. Bitka pri Metaure znamenala v 2. punskej vojne výrazný zlom. Po zničení Hasdrubalovej armády sa Kartágo dostalo do strategickej defenzívy. Bitka pri Metaure uvoľnila Rimanom cestu ku konečnému víťazstvu. Bola to cesta dlhá, ale po Metaure už len málokto zapochyboval, že na jej konci bude Rím víťazom.

Čtenost článku: 7779

<<zpět

Vaše názory: